My Personal Obsession - Tattoos (part 2)

 Phoenix, ohnivý vták známy najmä z čínskej mytológie. Je symbolom znovuzrodenia, pretože ako je známe, vták phoenixa žije asi 500 rokov, počas svojho života sa však pravidelne vznieti, aby "vstal z popola". Ľudia si dávajú toto tetovanie väčšinou keď prežijú niečo, čo ich takmer položilo, ale dokázali znova vstať, vzchopiť sa a ísť ďalej. Tetovanie zobrazujúce phoenixa im má toto obdobie "znovuzrodenia" pripomínať. Aby vedeli, že je to už minulosť a jediným znakom v prítomnosti je phoenix.

 Tento vzor bol navrhnutý špeciálne pre jednu mladú ženu. Pri googlovaní mi okamžite "padol do oka" a osobne sa mi veľmi zapáčil, nevylučujem ani možnosť, že raz bude aj mojou súčasťou. Tetovanie zobrazuje opäť phoenixa, tentokrát spolu s brečtanom. Symboliku vtáka ohniváka sme si uviedli už pri predošlom vzore. Symbolika brečtana v tomto prípade ešte viac prehlbuje význam phoenixa a spolu tvoria mimoriadne hlbokú myšlienku. Mária, pre ktorú bolo tetovanie navrhnuté, pravdepodobne prežila niečo veľmi silné a ťažké pre jej osobnosť. Phoenix a brečtan symbolizujú nielen znovuzrodenie a prekonanie situácie, ale taktiež vytrvalosť a húževnatosť pri snahe o nový začiatok.

Anjel, strážca duší, z gréckeho slova "angeloi", čo v preklade znamená posol, bol oddávna považovaný za stvorenie postavené nad ľudskú bytosť. V biblickom význame je anjel Božím poslom alebo poslom Božej práce. Všeobecne prechovávame vieru, že každý človek má svojho anjela strážneho a ten ho stráži, napomáha mu v ťažkých situáciách. Nebol však stvorený ako neomylný, niekedy má sklon k hriechu, vtedy hovoríme o padlých anjeloch ako bol napríklad Satan. Tetovanie anjela nám môže pomôcť vo viere, že existuje nejaká vyššia bytosť, ktorá určitým spôsobom stráži naše činy.  

Tak, ako mi 6 čínskych znakov pozdĺž mojej chrbtice pripomína kto som a čo mám, zišiel by sa mi anjel, ktorý by ma strážil a vták phoenixa s brečtanom, aby som sa nikdy nevzdávala, ale vždy zotrvala v boji. V boji proti svetu, proti iným, proti zásadám, proti zákazom, ktoré mi dávajú...a v boji proti mne samej...

My Personal Obsession - Tattoos (part 1)

Áno, presne tak. Kto by to bol povedal, že niekto, kto má v pseudonyme meno rozprávkovej postavičky, bude mať záľubu v niečom síce v dnešnej dobe veľmi rozšírenom, no i napriek tomu stále verejnosťou a morálnymi predsudkami odsudzovanom a opovrhovanom. Možno ešte väčším prekvapením je, že niekto taký nejaké to tetovanie aj má. No aby sme šli po poriadku, najprv by sme si mohli trošku ozrejmiť, čo to tetovanie vlastne je.

Výraz tetovanie sa odvodzuje od tahitského slova "tatu" alebo "tatau", čo v preklade znamená "vraziť" alebo "vyznačiť". Má vo svete veľmi dávnu históriu a netrúfam si ju číselne priblížiť, každopádne, je zopár nálezov napríklad múmii a podobne, na ktorých sa dali rozoznať znaky tetovania a egyptské múmie tu predsa boli nejaký ten piatok. Pri svojej tradícii sa tetovaniu v rôznych kultúrach prikladá veľký význam, niekde je ako amulet, dodáva svojmu nositeľovi silu, inde zas môže byť znakom dospelosti. Niektoré kuktúry, ako napríklad v starobylom Grécku, využívali tetovanie k označeniu otrokov a kriminílnikov, v iných oblastiach bolo tetovanie symbolom šľachty či dokonca statočnosti.

                                    Ako to funguje???

V odbornej terminológii hovoríme o tzv. mikro-pigmentovej implantácii, kedy sa čiastočky atramentku alebo iného farbiva nanášajú pomocou ihly tesne pod kožu človeka, do hĺbky približne 0,5 mm, čím sa narušuje kožné tkanivo. Poznáme tetovanie permanentné alebo tetovanie hennou, tvz. Mehndi. Permanentné tetovanie je záležitosť na celý život, preto si treba najprv ujasniť, kde ho chcete umiestniť, aký to má byť vzor a podobne. Tetovaním si človek hlboko zakorení duševný stav, v ktorom sa nachádzal práve v tom období, kedy tetovanie vzniklo. Nie vždy sú tieto spomienky príjemné, aj preto si to treba poriadne rozmyslieť, aby sme neskôr svoj počin neľutovali. Tetovanie by malo byť pre každého vysoko osobné, malo by ho charakterizovať, dopĺňať či zbaviť ho nepotrebností, ktoré sa nachádzajú v jeho osobnosti. Tetovanie hennou nie je vôbec bolestivé, nenanáša s ihlou, ale iba špeciálnym perom. Používa sa pasta z heny a iných prísad. Väčšinou je hnedastej farby, niekedy sfarbená do červena. Jej hlavnou (ne)výhodou je, že vydrží iba zopár dní či týždňov v závislosti od druhu pokožky. Pre tých, ktorí sa nevedia rozhodnúť, či si dať permanentné tetovanie môže byť tetovanie hennou istou pomôckou či inšpiráciou, keď si vyskúšajú "na nečisto" aké to bude, a potom sa rozhodnú, či sa im to páči a risknú to, alebo radšej ostanú "čistí". Iní o permanentné tetovanie nemajú záujem a tetovanie hennou si dajú iba zo zvedavosti, poprípade z recesie v stánkoch s henna tetovaním na rôznych hudobných festivaloch a podobne.

Najbolestivejšie miesta sú zvyčajne v spodnej oblasti chrbta či pozdĺž chrbtice, na vnútornej strane rúk a stehien, oblasť bedier a krku. U každého je to však individuálne, pretože každý vníma bolesť inak. Niektorým ľuďom dokonca bolesť spôsobovaná pri tetovaní prináša istú rozkoš.  

            Starostlivosť a riziká

Keďže pri tetovaní dochádza k narúšaniu vrchnej vrstvy kožného tkaniva, každé tetovanie môžme považovať za zranenie, o ktoré sa treba patrične starať, aby sme sa vyhli ochoreniam, infekciám či alergickým reakciám. Bezprostredne po úkone vám tetér tetovanie natrie antibakteriálnym prostriedkom a zakryje fóliou, zabráni sa tak vyplaveniu telových tekutín a prípadnému vylúčeniu nepotrebnej farby. Fóliu treba po niekoľkých hodinách odstrániť a tetovanie v pravidelných intervaloch umývať vlažnov vodou, jemne vysušiť a natrieť antibakteriálnym prostriedkom, ktorý vám tetér predá "spolu s" tetovaním, poprípade vám odporučí prípravok, ktorý si zakúpite v lekárni. Tento proces treba dodržiavať približne 7 dní, približne toľko trvá hojenie tetovania. Po tomto sa na tetovaní vytvorí tzv. hadia koža, teda koža, ktorá bola narušená sama zlezie z tetovania dole. Neodporúča sa, aby ste si ju strhávali sami, pretože môžte poškodiť samotné tetovanie. Zvýšenú opatrnosť však treba dodržiavať aj počas nasledujúcich 30 dní, určite nevystavujte tetovanie priamemu žiareniu slnka, všeobecne sa neodporúča dať sa tetovať v lete. Počas celého nasledujúceho obdobia, resp. počas zvyšok života, pokiaľ budete vystavovať slnečnému žiareniu napríklad na pláži, treba tetovanie natrieť vyšším faktorom. Zabránite tak tzv. vytiahnutiu farby z tetovania (to isté sa napríklad deje s vašmi vlasmi pri ich vystavení slnku, slnko farbu z vlasov vytiahne a teda sú bledšie).

Každý profesionálny tetovací salón musí dodržiavať striktné hygienické nariadenia, ihly musia byť sterilizované a na každé tetovanie či pri použití inej farby musí byť nasadená nová ihla. Tetér musí mať nasadené sterilné rukavice a tetovanie musí byť aj počas úkonu pravidelne očistené od nečistôt z farby či od krvi, aby sa zabránilo vniknutiu nečistôt do tetovania a tým do krvného obehu. Alergické reakcie sú zriedkavým úkazom, ide najmä o alergie na niektoré farbivá či kovy, napríklad pri alergii na zelené mydlo. Vo všeobecnosti ľudia s hociakou alergiou by si mali rozmyslieť, či sa dať tetovať, pretože je u nich zvýšené riziko anafylaktického šoku.

Pred a po - odstránenie laserom

Pokiaľ sa niekedy rozhodnete, že tetovanie už nechcete, existuje niekoľko spôsobov, ako ho odstrániť. Najčastejšia je metóda odstraňovania laserom, je to však úkon potrebný rozdeliť na niekoľko sedení, nie je najlacnejšie a navyše vám po odstránení môže ostať nepekná jazva. Vo všeobecnosti, žiadny úkon vám nemôže zaručiť absolútne zmiznutie tetovania. Po akomkoľvek ostránení vám ostane na pokožke buď jazva alebo nejasné obrysy vašej minulej okrasy. Pri nekvalitnejšom odstraňovaní sa môže stať, že farba sa pod pokožkou rozpije a výsledný efekt je skôr katastrofálny. Jednou metódou odstránenia tetovania je tzv. recover. Nejde o odstránenie samotného tetovania z povrchu vášho tela, ale ide o jeho "pretetovanie". Teda pokiaľ sa vám váš súčasný obraz, symbol, nápis už nepáči, tetér vám môže poradiť, čím ho najúčinnejšie prekryť, vyberiete si teda niečo nové, čo môže charakterizovať vašu súčasnú osobnosť. 

Naľavo pôvodné tetovanie s obrysom nového vzoru, napravo už dokončený nový vzor tetovania.

      21. storočie a predsudky??? Ale áno...

Presne tak. Ešte stále sa vo svete vyskytuje veľmi veľa predsudkov voči tetovaniu. Staršia generácia odsudzuje mladých, ktorých často zaškatuľkuje ako delikventov. To je však dobou, ľudstvo sa posúva dopredu a teda aj postoj k tetovaniu sa časom zmení. Najväčšie predsudky k tetovaniu sa však vyskytujú v oblasti práce. Často môžte vidieť v podmienkach pracovísk buď tetovanie na "neviditeľnom" mieste , teda sa vyžaduje, aby bolo tetovanie ukryté pod oblečením alebo úplny zákaz tetovania. Zamestnávatelia často považujú výzor zamestnanca s tetovaním za neprofesionálny či dokonca porušujúci morálku, etiku a celkovú reprezentáciu podniku. Aj kvôli podobným problémom by ste si mali dobre rozmyslieť čo a kam si dáte vytetovať.     

 

Zimné radovánky

Aj keď to tak podľa mojich nahnevaných statusov týkajúcich sa dopravných kolapsov v Bratislave spôsobených troškou snehu nevyzerá, mám zimu asi aj rada. Možno preto, že som sa narodila v decembri a teda mám toto obdobie "v krvi". A možno preto, že padanie snehu mi príde romantické, najmä keď sa máte s kým v tej nádhere poprechádzať. Taký malý moment som zažila minulý týždeň vo štvrtok cestou zo školy. Na zastávke pod lampou som čakala so spolužiakom Samom, zábavný to človek, a keď sa na to takto pozriem, v tej chvíli, keď sme tam stáli, mne mrzli prsty na nohách a on mal potrebu sa hrať s brmbolcom na mojej čapici, dala by som čokoľvek za to, aby bol niečo iné ako len spolužiak a kamarát. Absolútne šialené, viem, tiež tak nejak nechápem svoje zmýšľanie v podobných slabých chvíľkach, ale keď to bola taká namotávka. No nepomyslite na niečo také pekné. Kiežby som peknou mohla nazvať moju nasledujúcu cestu domov. Linka 95 je minimálne prekliata. Nespomeniem tu teraz, čo všetko som v busoch s týmto číslom zažila a čo ešte zažijem. Zameriam sa na krátky popis toho, čo sa dialo, keď sme zišli z mosta Apollo. Čož o to, že bus bol absolútne plný, vzduch totálne vydýchaný a okná také zarosené, že som nemala ani najmenšej potuchy, kde sa asi nachádzame. Ale zrazu sme zastali. Otvorili sa dvere a ľudia začali hromžiť, vychádzať von a podobne. Tak som sa pod tlakom davu šla pozrieť aj ja. Na Einsteinovej, na mini kopčeku napájajúcom sa z už nevyužívaného Starého mosta boli za sebou odstavené dva busy z linky 95. Autá ich pomaly obchádzali. My sme samozrejme museli preventívne zastaviť už pred odbočkou. Absolvovala som už asi 20minútový telefonát s mamou, volala som s Kačkou a s pocitom hladu som sa vybrala na strastiplnú cestu k Auparku. Po úspešnom prekonaní všetkých možných prechodov a križovatiek som sa dostala na zastávku, počkala som si ďalších asi 10 minút aaa neočakávane som sa dočkala 84ky. Resumé: so zmrznutými prstami, svalovicou na jednom pleci od tašky s knihami a svalovicou druhej ruky od držania iPhonu počas nekonečného telefonátu s Kačkou, som sa po viac ako hodine dostala domov, hladná ako vlčiak a nervózna ako pes. Conclusion? V piatok ráno som mala menšie hlasové problémy pri komunikácii s mojimi milovanými classmates.

Teraz k tej príjemnejšej časti. Sobota bola mojím prvým víkendovým nepracovným dňom po asi veľmi dlhej dobe. T.z., že som sa náležite dobre vyspala, s upratovaním som sa neponáhľala, čo ma však tlačilo bolo navarenie rýchleho obedu, aby brat neumrel od hladu. Ctení moji rodičia sa však domov dohrnuli o v priemere dve hodiny skôr ako som čakala, takže som v zhone aj adekvátne "upratala", za čo som si od mamči vyslúžila zopár ironicky myslených poznámok. Brat ma však už od rána prosíkal, aby sme šli stavať snehuliaka, neodolala som a mama ma nakoniec teda poslala von. Ako vždy som nasadila moju "Milka" lyžiarsku súpravu, tento rok som však bola "upgrated" o novú mega krásnu ružovú vlnenú čapicu s mega krásnym brmbolcom a o mega krásny asi 3 metre dlhý ružový vlnený šál. Takto vyzbrojená so zababušeným bratom som sa vydala na misiu "snehuliak" na náš kopček. Samozrejme, sneh bol ešte sypký, takže snehuliak sa postaviť nedal. Vec jednoduchá na pochopenie, nie však pre môjho 6 ročného brata. Smútok z pokusov som zahnala menším photoshootingom. Môj brat sa totiž veľmi rád fotí, vždy nahodí ten istý úsmev a kým neodznie uzávierka signalizujúca práve urobenú fotografiu, tak ani nedýcha. A to myslím doslovne. Neodolala som pokušeniu zguľovať ho, mojou schopnosťou rýchlo urobiť snehovú guľu a jeho neschopnosťou ma vôbec trafiť, som mu takmer privodila plač. Tak sme sa šmarili do snehu, urobili anjelikov a ešte chvíľu sme sa takto jašili. Mne už ale vďaka premokavým rukaviciam mrzli prsty na rukách, prehovoriť brata, aby sme to vzdali bola teda ďalšia misia. Vyriešila som to nepríjemnejším spôsobom, hodila som do neho sneh tak, aby skončil na jeho krku za rolákom. Možno si pomyslíte, že som otrasná nemilujúca sestra, robila som to však pre jeho i moje dobro. Myslím si, že mi tento prečin odpustil ihneď, ako som mu uvarila jeho obľúbený čokoládový puding. A tu zopár názorných ukážok zimných radovánok u rodinky Pebbles.

 Všímajte ten úsmev...rovnaký!!! :D Proste môj malý brat je model na slovo vzatý...

 Takto sa tváril tesne po tom, ako som ho spacifikovala snehovou nádielkou za krkom...