November 23, 2011

Kamčatka

Kamčatka...taký polostrovček na absolútnom východe Ruskej Federácie. Dĺžka od najjužnejšieho cípu k najsevernejšiemu je cca 1250 km a rozloha 472 300 km². Čo je o niečo málo viac ako 10 násobok rozlohy Slovenska. Keby sme to zobrali okolo pobrežnej čiary, prešli by sme viac ako 5000 km. Tomu sa hovorí prechádzka. Cez takmer celú dĺžku polostrova sa tiahne jedno pohorie, ktoré je tvorené prevažne sopkami. Podaktoré z nich sú dokonca stále činné. Veselo tam naposledy mali niekedy pred 25 - 30 rokmi. Najvyšším vrchom pohoria, ktoré je vlastne tiež sopka, je Kľjučevskaja (4835 m.n.m.). To je jedna z tých niekoľkých, ktoré sú dodnes činné. Táto spolu s Národným Parkom, ktorý sa nachádza v jej okolí, je tiež zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO a okrem Islandu je to jediné miesto v Eurázii, kde sa hojne vykytujú gejzíry, čoho dôkazom môže byť napr. Údolie gejzírov. Riečok je tu pomerne dosť, zväčša sú to krátke toky prameniace v horách. Takým asi jediným väčším, resp. najväčším mestom je Petropavlovskij. Na tomto územíčku však žije iba niečo okolo 400 tisíc ľudí. Ani sa nečudujem, veď kto by si už len staval domčeky okolo sopiek (činných!)? :D Ja teda nie. Ale na výletík by som sem s radosťou šla, pretože tá príroda tam aspoň podľa obrázkov vyzerá neskutočne! Ňom nemám v záujme vás tu ohurovať faktami, to ja len že aby ste vedeli čo ta tá Kamčatka vlastne je. A teraz obrázočky...kochajte sa :)

Aaa taký bonus na pobavenie...ako som tak hľadala obázky k tejto impozantnosti, našla som blog jednej českej expedície a tí, keď nakupovali potraviny na výstupy k tým sopečným vysočinám, našli v obchode aj takéto skvosty. Podotýkam, že je to Kamčatka, v Rusku, na úplnom východe, čo je slušných pár tisíc kilometrov od našej milovanej rodnej zeme...a hľa, kam sme sa až dostali :D

October 17, 2011

Prečo muži túžia mať milenky?

Dnes poobede som sa tak nejak ocitla v konverzácii so svojím starým (ne)známym facebookovým kamarátom. Od tradičného "Máš sa?" sme sa cez tému "Nerozmyslela si si to?" dostali k mojej otázke "Prečo túžia mať muži milenky?" a jeho odpovedi "Ja neviem." :D Tak som sa ho teda spýtala inak. "Prečo ty túžiš mať milenku aj napriek tomu, že svoju už legálnu polovičku miluješ nadovšetko?" Odpoveď prosto chlapská a viacmenej z mojej strany aj očakávaná. "Predpokladám, že s milenkou sa dajú zažiť veci, aké sa s polovičkou zažiť nedajú. A čo? No predsa niečo, čo je zahalené rúškom potreby tajomstva + má to nádych niečoho zakázaného...to sa s legálnou polovičkou taký pocit navodiť nedá." Tak ja vám teraz neviem ľudia. V podstate mi táto jeho odpoveď naznačuje, že aj napriek výbornému sexuálnemu životu, ktorý si môj terajší/budúci priateľ/snúbenec/manžel pochvaľuje, môžem očakávať možnosť, že si nájde milenku, aby s ňou zažil úplne obyčajný sex, ktorý ale nebude obyčajný. Bude iný, pretože bude zakázaný, bude ho praktizovať potajomky a z predstavy, že by som to mohla zistiť, mu stúpa hladina adrenalínu a endorfínov v krvi, z čoho mu je samozrejme dobre. Tak dobre ako mu so mnou nebude, pretože so mnou to nebude zakázané. A mne sa to nepáči. Pri myšlienke, že by môj chlap spal s inou a ja by som na to prišla, ma ide roztrhať od jedu a zároveň sa idem rozsypať od strachu, pretože neviem, ako by som sa asi mala zachovať. A tiež keď vám nejaký chlap, ako tento môj (ne)známy kamarát, prezradí podobnú skutočnosť, vryje sa vám to do mozgu a len uvažujete nad tým, kedy asi podobná udalosť môže vkĺznuť do vášho života. Nechcem tým naznačiť, že by som tomu svojmu neverila, ale predsa len, jeden nikdy nevie. A podobná vec ma privádza do šialenstva. Podľa neho sa to takto zovšeobecniť nedá, uznal, že v podstate mám pravdu, "ale zas, všetci chlapi nie sú rovnakí...sú úplní slušáci, potom sú takí ako ja, ktorých tá predstava láka, ale nikdy zatiaľ nezrealizovali, potom sú takí, čo zrealizovali a potom sú takí, čo pretiahnu všetko, čo sa dá..." Na otázku, čo by robil, keby jeho polovička urobí niečo takéto len kvôli tej potrebe zažiť niečo zakázané odpovedal, že by sa mu to samozrejme nepáčilo, ale že on tej svojej jednoducho povedal, že ak by sa také niečo stalo, tak sa to nechce dozvedieť. Neviem, nejak mi uniká pointa. Keď si predstavím, že by sa ma dotýkal po tom, akoby sa dotýkal inej, hnusí sa mi to. No neurobila by som to, pokiaľ k tomu môjmu chlapovi niečo skutočne cítim. Pri tomto vyjadril názor, že ale predsa pravdepodobne nebudem prvá a jediná, ktorej sa dotýkal, rovnako že on nebol ten, kto mi po prvý krát ukázal krásu milovania a podobne. Osobne si ale myslím, že dôležitejšie ako to, kto sa ma prvý krát dotkol, je to, kto je v tom danom čase pre mňa jediným, kto sa ma dotýka.
Ostáva mi teda iba dúfať a veriť, že ten môj podobnú potrebu ani nie, že nepocíti, ale hlavne nikdy nezrealizuje. 

February 4, 2011

My Personal Obsession - Tattoos (part 2)

 Phoenix, ohnivý vták známy najmä z čínskej mytológie. Je symbolom znovuzrodenia, pretože ako je známe, vták phoenixa žije asi 500 rokov, počas svojho života sa však pravidelne vznieti, aby "vstal z popola". Ľudia si dávajú toto tetovanie väčšinou keď prežijú niečo, čo ich takmer položilo, ale dokázali znova vstať, vzchopiť sa a ísť ďalej. Tetovanie zobrazujúce phoenixa im má toto obdobie "znovuzrodenia" pripomínať. Aby vedeli, že je to už minulosť a jediným znakom v prítomnosti je phoenix.
 Tento vzor bol navrhnutý špeciálne pre jednu mladú ženu. Pri googlovaní mi okamžite "padol do oka" a osobne sa mi veľmi zapáčil, nevylučujem ani možnosť, že raz bude aj mojou súčasťou. Tetovanie zobrazuje opäť phoenixa, tentokrát spolu s brečtanom. Symboliku vtáka ohniváka sme si uviedli už pri predošlom vzore. Symbolika brečtana v tomto prípade ešte viac prehlbuje význam phoenixa a spolu tvoria mimoriadne hlbokú myšlienku. Mária, pre ktorú bolo tetovanie navrhnuté, pravdepodobne prežila niečo veľmi silné a ťažké pre jej osobnosť. Phoenix a brečtan symbolizujú nielen znovuzrodenie a prekonanie situácie, ale taktiež vytrvalosť a húževnatosť pri snahe o nový začiatok.
Anjel, strážca duší, z gréckeho slova "angeloi", čo v preklade znamená posol, bol oddávna považovaný za stvorenie postavené nad ľudskú bytosť. V biblickom význame je anjel Božím poslom alebo poslom Božej práce. Všeobecne prechovávame vieru, že každý človek má svojho anjela strážneho a ten ho stráži, napomáha mu v ťažkých situáciách. Nebol však stvorený ako neomylný, niekedy má sklon k hriechu, vtedy hovoríme o padlých anjeloch ako bol napríklad Satan. Tetovanie anjela nám môže pomôcť vo viere, že existuje nejaká vyššia bytosť, ktorá určitým spôsobom stráži naše činy.  



Tak, ako mi 6 čínskych znakov pozdĺž mojej chrbtice pripomína kto som a čo mám, zišiel by sa mi anjel, ktorý by ma strážil a vták phoenixa s brečtanom, aby som sa nikdy nevzdávala, ale vždy zotrvala v boji. V boji proti svetu, proti iným, proti zásadám, proti zákazom, ktoré mi dávajú...a v boji proti mne samej...




February 2, 2011

My Personal Obsession - Tattoos (part 1)

Áno, presne tak. Kto by to bol povedal, že niekto, kto má v pseudonyme meno rozprávkovej postavičky, bude mať záľubu v niečom síce v dnešnej dobe veľmi rozšírenom, no i napriek tomu stále verejnosťou a morálnymi predsudkami odsudzovanom a opovrhovanom. Možno ešte väčším prekvapením je, že niekto taký nejaké to tetovanie aj má. No aby sme šli po poriadku, najprv by sme si mohli trošku ozrejmiť, čo to tetovanie vlastne je.

Výraz tetovanie sa odvodzuje od tahitského slova "tatu" alebo "tatau", čo v preklade znamená "vraziť" alebo "vyznačiť". Má vo svete veľmi dávnu históriu a netrúfam si ju číselne priblížiť, každopádne, je zopár nálezov napríklad múmii a podobne, na ktorých sa dali rozoznať znaky tetovania a egyptské múmie tu predsa boli nejaký ten piatok. Pri svojej tradícii sa tetovaniu v rôznych kultúrach prikladá veľký význam, niekde je ako amulet, dodáva svojmu nositeľovi silu, inde zas môže byť znakom dospelosti. Niektoré kuktúry, ako napríklad v starobylom Grécku, využívali tetovanie k označeniu otrokov a kriminílnikov, v iných oblastiach bolo tetovanie symbolom šľachty či dokonca statočnosti.
                                    Ako to funguje???
V odbornej terminológii hovoríme o tzv. mikro-pigmentovej implantácii, kedy sa čiastočky atramentku alebo iného farbiva nanášajú pomocou ihly tesne pod kožu človeka, do hĺbky približne 0,5 mm, čím sa narušuje kožné tkanivo. Poznáme tetovanie permanentné alebo tetovanie hennou, tvz. Mehndi. Permanentné tetovanie je záležitosť na celý život, preto si treba najprv ujasniť, kde ho chcete umiestniť, aký to má byť vzor a podobne. Tetovaním si človek hlboko zakorení duševný stav, v ktorom sa nachádzal práve v tom období, kedy tetovanie vzniklo. Nie vždy sú tieto spomienky príjemné, aj preto si to treba poriadne rozmyslieť, aby sme neskôr svoj počin neľutovali. Tetovanie by malo byť pre každého vysoko osobné, malo by ho charakterizovať, dopĺňať či zbaviť ho nepotrebností, ktoré sa nachádzajú v jeho osobnosti. Tetovanie hennou nie je vôbec bolestivé, nenanáša s ihlou, ale iba špeciálnym perom. Používa sa pasta z heny a iných prísad. Väčšinou je hnedastej farby, niekedy sfarbená do červena. Jej hlavnou (ne)výhodou je, že vydrží iba zopár dní či týždňov v závislosti od druhu pokožky. Pre tých, ktorí sa nevedia rozhodnúť, či si dať permanentné tetovanie môže byť tetovanie hennou istou pomôckou či inšpiráciou, keď si vyskúšajú "na nečisto" aké to bude, a potom sa rozhodnú, či sa im to páči a risknú to, alebo radšej ostanú "čistí". Iní o permanentné tetovanie nemajú záujem a tetovanie hennou si dajú iba zo zvedavosti, poprípade z recesie v stánkoch s henna tetovaním na rôznych hudobných festivaloch a podobne.
Najbolestivejšie miesta sú zvyčajne v spodnej oblasti chrbta či pozdĺž chrbtice, na vnútornej strane rúk a stehien, oblasť bedier a krku. U každého je to však individuálne, pretože každý vníma bolesť inak. Niektorým ľuďom dokonca bolesť spôsobovaná pri tetovaní prináša istú rozkoš.  
            Starostlivosť a riziká
Keďže pri tetovaní dochádza k narúšaniu vrchnej vrstvy kožného tkaniva, každé tetovanie môžme považovať za zranenie, o ktoré sa treba patrične starať, aby sme sa vyhli ochoreniam, infekciám či alergickým reakciám. Bezprostredne po úkone vám tetér tetovanie natrie antibakteriálnym prostriedkom a zakryje fóliou, zabráni sa tak vyplaveniu telových tekutín a prípadnému vylúčeniu nepotrebnej farby. Fóliu treba po niekoľkých hodinách odstrániť a tetovanie v pravidelných intervaloch umývať vlažnov vodou, jemne vysušiť a natrieť antibakteriálnym prostriedkom, ktorý vám tetér predá "spolu s" tetovaním, poprípade vám odporučí prípravok, ktorý si zakúpite v lekárni. Tento proces treba dodržiavať približne 7 dní, približne toľko trvá hojenie tetovania. Po tomto sa na tetovaní vytvorí tzv. hadia koža, teda koža, ktorá bola narušená sama zlezie z tetovania dole. Neodporúča sa, aby ste si ju strhávali sami, pretože môžte poškodiť samotné tetovanie. Zvýšenú opatrnosť však treba dodržiavať aj počas nasledujúcich 30 dní, určite nevystavujte tetovanie priamemu žiareniu slnka, všeobecne sa neodporúča dať sa tetovať v lete. Počas celého nasledujúceho obdobia, resp. počas zvyšok života, pokiaľ budete vystavovať slnečnému žiareniu napríklad na pláži, treba tetovanie natrieť vyšším faktorom. Zabránite tak tzv. vytiahnutiu farby z tetovania (to isté sa napríklad deje s vašmi vlasmi pri ich vystavení slnku, slnko farbu z vlasov vytiahne a teda sú bledšie).
Každý profesionálny tetovací salón musí dodržiavať striktné hygienické nariadenia, ihly musia byť sterilizované a na každé tetovanie či pri použití inej farby musí byť nasadená nová ihla. Tetér musí mať nasadené sterilné rukavice a tetovanie musí byť aj počas úkonu pravidelne očistené od nečistôt z farby či od krvi, aby sa zabránilo vniknutiu nečistôt do tetovania a tým do krvného obehu. Alergické reakcie sú zriedkavým úkazom, ide najmä o alergie na niektoré farbivá či kovy, napríklad pri alergii na zelené mydlo. Vo všeobecnosti ľudia s hociakou alergiou by si mali rozmyslieť, či sa dať tetovať, pretože je u nich zvýšené riziko anafylaktického šoku.
Pred a po - odstránenie laserom


Pokiaľ sa niekedy rozhodnete, že tetovanie už nechcete, existuje niekoľko spôsobov, ako ho odstrániť. Najčastejšia je metóda odstraňovania laserom, je to však úkon potrebný rozdeliť na niekoľko sedení, nie je najlacnejšie a navyše vám po odstránení môže ostať nepekná jazva. Vo všeobecnosti, žiadny úkon vám nemôže zaručiť absolútne zmiznutie tetovania. Po akomkoľvek ostránení vám ostane na pokožke buď jazva alebo nejasné obrysy vašej minulej okrasy. Pri nekvalitnejšom odstraňovaní sa môže stať, že farba sa pod pokožkou rozpije a výsledný efekt je skôr katastrofálny. Jednou metódou odstránenia tetovania je tzv. recover. Nejde o odstránenie samotného tetovania z povrchu vášho tela, ale ide o jeho "pretetovanie". Teda pokiaľ sa vám váš súčasný obraz, symbol, nápis už nepáči, tetér vám môže poradiť, čím ho najúčinnejšie prekryť, vyberiete si teda niečo nové, čo môže charakterizovať vašu súčasnú osobnosť. 
Naľavo pôvodné tetovanie s obrysom nového vzoru, napravo už dokončený nový vzor tetovania.


      21. storočie a predsudky??? Ale áno...
Presne tak. Ešte stále sa vo svete vyskytuje veľmi veľa predsudkov voči tetovaniu. Staršia generácia odsudzuje mladých, ktorých často zaškatuľkuje ako delikventov. To je však dobou, ľudstvo sa posúva dopredu a teda aj postoj k tetovaniu sa časom zmení. Najväčšie predsudky k tetovaniu sa však vyskytujú v oblasti práce. Často môžte vidieť v podmienkach pracovísk buď tetovanie na "neviditeľnom" mieste , teda sa vyžaduje, aby bolo tetovanie ukryté pod oblečením alebo úplny zákaz tetovania. Zamestnávatelia často považujú výzor zamestnanca s tetovaním za neprofesionálny či dokonca porušujúci morálku, etiku a celkovú reprezentáciu podniku. Aj kvôli podobným problémom by ste si mali dobre rozmyslieť čo a kam si dáte vytetovať.